Vyrazte do prírody. Už na vás čaká!

Pod nohami vám tancuje tlmené svetlo, ktoré zrkadlí rytmické šušťanie listov nad hlavou. Spomalí sa vám tep a dych sa prehlbuje. Na tvári sa vám objaví úsmev. Podráždenie z nepodarenej schôdzky mizne v zabudnutí. Starosti o toto, tamto a všetko medzi tým sa zdajú byť nepodstatné. Sotva pred desiatimi minútami ste frustrovane treskli dverami. Teraz ste na svojom šťastnom mieste. Tým miestom je príroda. Nemusí to byť na druhom konci sveta a ani deň cesty autom. Môže to byť ulica cestou z práce lemovaná stromami, park pri škole vášho dieťaťa alebo prírodná rezervácia, ktorá je hneď za hranicou mesta. Pobyt v prírode nám prospieva a jeho dosiahnutie nevyžaduje herkulovské úsilie.

Od vzniku prvých prírodných rezervácií a mestských parkov a taktiež od čias, kedy zámožná aristokracia vyrážala na vidiek „na vzduch“, dávno vieme, že pobyt v prírode prospieva nášmu zdraviu. Už v roku 1865 slávny krajinársky architekt Frederick Law Olmsted, ktorý navrhol newyorský Central Park, napísal: 

„Je vedecky dokázané, že občasné pozorovanie pôsobivých prírodných scenérií priaznivo pôsobí na zdravie a vitalitu človeka, najmä na zdravie a vitalitu jeho intelektu.“

Napriek jeho tvrdeniu v tej dobe v skutočnosti neexistovali žiadne „vedecké fakty“, ktoré by dokazovali prínos prírody pre ľudské zdravie (išlo skôr len o všeobecný pocit alebo vrodené znalosti). Ale teraz, o viac ako 150 rokov neskôr, už existujú. Štúdie vykonané všade po svete, od Japonska až po Fínsko, USA a Veľkú Britániu, preukázali, že prínosy prírody sú rozmanité a mnohostranné. Siahajú od tých fyzických, cez duševné, až po spoločenské. Nie je presne známe prečo, ale súvislosť medzi ľudským zdravím, pohodou a časom stráveným v prírode je v drvivej väčšine pozitívna.

Príroda prospieva nášmu telu

Často, keď myslíme na prírodu, nejde nám iba o to, aby sme v nej boli. Obvykle ide skôr o to, že vonku niečo robíme. Takže skutočnosť, že ľudia s prístupom k prírode – či už ide o mestské parky alebo vidiecke chodníky – majú menšiu pravdepodobnosť obezity alebo nadváhy, by nás nemala príliš prekvapovať. Podľa Inštitútu pre európsku politiku životného prostredia (IEEP) však prínosy prírody na naše telo siahajú v skutočnosti oveľa ďalej než len k zníženiu obvodu pása. Ako dôkaz prospešnosti života v blízkosti prírody uvádza výsledky, akými sú nižší krvný tlak u tehotných žien, o 16 % nižšie riziko úmrtia u mužov žijúcich v znevýhodnených oblastiach bližšie zeleni a vyššia pôrodná hmotnosť a väčší obvod hlavy u detí narodených v miestach s veľkým množstvom zelene.

Príroda prospieva aj našej mysli

Zatiaľ čo telesné výhody sú hmatateľné a ľahko viditeľné, tie duševné sú odlišnejšie, aj keď nemenej zjavné. Lekári veria v liečbu mysle prírodou už od 19. storočia. Vtedy bolo v móde odporúčať lekármi, najmä psychiatrami, absolvovanie týždenného pobytu na čerstvom vzduchu vo švajčiarskych Alpách, na pobreží Dorsetu alebo na vidieku v Novom Anglicku. Teraz už lekári nemusia nutne predpisovať nákladný týždenný pobyt so švajčiarskymi lyžiarmi alebo dorsetskými rybármi, ale povzbudzujú pacientov, aby trávili viac času vonku. Britská charitatívna organizácia Mind už niekoľko rokov využíva na zlepšenie duševného zdravia pacientov takzvanú ekoterapiu. Táto prax spočíva v tom, že pacienti trávia čas „spojením“ s prírodou, väčšinou prostredníctvom skupinových sedení pod dohľadom v kombinácii s kognitívne-behaviorálnou terapiou. Aktivity siahajú od projektov na ochranu prírody až po jednoduché spoločné prechádzky prírodou a diskusiám o krajine, flóre a faune. Funguje to podobne ako japonské „lesné kúpanie“ alebo cvičenie pozdĺž fínskych „power trails“. Pacienti uvádzajú, že sa u nich trvalo znižujú pocity depresie, úzkosti, hnevu a stresu a zlepšuje sa ich sebavedomie a emocionálna odolnosť. IEEP upozorňuje na štúdiu, ktorú uskutočnila Alnarp Rehabilitation Garden v južnom Švédsku. Testovala liečbu založenú na prírode u ľudí, ktorí sa zotavujú z duševných porúch súvisiacich so stresom, mŕtvicou a vojnovými neurózami. Už po jednom roku rehabilitácie boli účinky zrejmé: zlepšenie pohody, zníženie stresu a zvýšenie pozitivity. Prejavili sa tiež vedľajšie účinky, ktoré mali širší dosah: náklady na primárnu starostlivosť klesli o 28 % a počet dní strávených v nemocnici sa znížil o 64%. 

Pozitívny dopad na spoločnosť

Širšie spoločenské prínosy prírody sa stále skúmajú. A nejde len o zníženie nákladov za zdravotnú starostlivosť. Podľa Patricka Ten Brinka, riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku životného prostredia, „poskytnutie aktívneho práva na prírodu komunitám zlepší zdravie, sociálnu integráciu a bude významným krokom k zníženiu sociálnych a zdravotných nerovností“. Výskum vykonaný IEEP menom Friends of the Earth Europe zdôrazňuje, že prístup k prírode a spoločným zeleným plochám môže viesť k zvýšeniu sociálnej súdržnosti a k zníženiu sociálneho napätia. Dáva ľuďom spoločný pocit miesta a identity, ktorý presahuje rasové a sociálnoekonomické hranice.

V čom je teda háčik?

Znie to veľmi utopicky: odpoveď na všetky naše problémy je priamo za oknom. Len tam musíme vyjsť. Ale také jednoduché to nie je. Do roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť v mestách. Európa túto hranicu už prekročila a v mestách žije celých 80 % obyvateľov. Voľné plochy pohlcuje zástavba a je stále ťažšie nájsť priestor pre prírodu, ktorý by bol v blízkosti domova. Vzhľadom k tomu, že všetky výhody bývania v blízkosti prírody sa prejavia až vo chvíli, keď je vzdialenosť od zelene menšia ako 300 m - pričom výhody klesnú, hneď ako prekročíte hranicu 1 km – urbanisti čelia niekoľkým monumentálnym výzvam. Ako zaistiť ľahko dostupnú prírodu pre rastúci počet obyvateľov miest? Mestá sa rozrastajú jedno do druhého. S tlakom na výstavbu čo najbližšie k centrám miest a na skrátenie vzdialenosti, ktorú musia ľudia prekonávať dochádzaním autom, tu máme taký malý hlavolam.

Podľa humánneho geografa a spisovateľa Dr. Klasa Sandella je riešením udržateľný rozvoj. Organizácia Spojených národov ho definuje ako rozvoj, ktorý „uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať ich potreby“. To vyžaduje, aby sa spoločnosť na rozvoj pozerala komplexnejšie. „Musíme nájsť spôsob, ako žiť, pracovať a prosperovať s prírodou,“ vysvetľuje Klas. „Ochrana prírody je len prvým krokom.“Švédsko (a tiež Nórsko a Fínsko) je veľmi dobrým príkladom. Právo na verejný prístup – švédsky allemansrätten – pomohlo formovať pohľad Švédov na prírodu. „Príroda tu nie je len o výpravách do ‚divočiny'. Ide skôr o všeobecnú vonkajšiu rekreáciu a stretávanie sa v prírodnej krajine,“ hovorí Klas. „Ide o jednoduchosť, čo sa vybavenia a aktivity týka – prechádzka lesom namiesto výpravy do divočiny. A je to o slobode voľby.“

Zdá sa, že táto myšlienka o zachovaní jednoduchosti odráža vedecké poznatky. Výskumy naznačujú, že časté návštevy prírody – hoci krátke – a život v blízkosti zelene sú z dlhodobého hľadiska prospešnejšie ako zriedkavé výpravy do divočiny. Niektoré mestá v Európe už zavádzajú stratégie, ktoré zaisťujú, aby ich obyvatelia bývali maximálne 300 m od zelených plôch, ako príklad možno uviesť nórske Oslo a španielsky Victoria-Gasteiz. „Dôkazy o tom, že ľudia a komunity môžu prosperovať iba vtedy, keď majú prístup k prírode, sú presvedčivé a pribúdajú,“ vysvetľuje Robbie Blake, ochranca prírody v organizácii Friends of the Earth Europe. „Všetci potrebujeme k svojmu životu prírodu. Dáva nám slobodu a pomáha nám žiť zdravo.“

Čím viac, tým lepšie

Existuje dôkaz, že ak raz začnete prírodu milovať, už nikdy s tým neprestanete. V skutočnosti bude vaša láska a uznanie k nej prekvitať. Výskumy preukázali, že existuje pozitívna korelácia medzi množstvom času, ktorý trávime v prírode a našou ochotou ju chrániť a zachovávať (a tráviť v jej náručí ešte viac času). Mesačná štúdia organizácie Wildlife Trust a Derby University vo Veľkej Británii nazvaná 30 dní v prírode zistila, že pravidelná aktivita v prírode nielenže o 30 % zvýšila počet ľudí, ktorí označili svoje zdravie za „výborné“, ale taktiež ukázala, že ľudia sa častejšie starali o svoje miestne životné prostredie, oceňovali jeho pozitívny vplyv a tým ho aj chránili. 

Vyvažovanie váh

Znovu však nastáva zdanlivo neriešiteľná situácia. Pokiaľ všetci trávime viac času v prírode, čo nás núti ju chrániť, ako zvládneme rast svetovej populácie a migráciu do miest?

„Je to o rovnováhe,“ hovorí Klas. „Vieme, že udržateľný rozvoj závisí od toho či verejnosť prijme zmeny v spotrebe a životnom štýle. Ak zavedieme viacúčelové využívanie pôdy, v ktorom sa kombinuje lesníctvo, infraštruktúra, poľnohospodárstvo a bývanie s voľným časom, ochranou prírody a vzdelávaním, je rozumné sa domnievať, že by to mohlo vytvoriť pevnejší základ pre trvalo udržateľný rozvoj; je to lepší základ než pohľad na prírodu ako na niečo, čo sa nachádza len na zvláštnych, občas navštevovaných miestach, ale aj to iba kvôli estetike a dobrodružstvu – nie ako na rozhodujúci základ pre všetky aspekty ľudského života.“

Čo teda môžeme robiť?

Ako často chodíte do prírody? Denne? Týždenne? Fínski vedci odporúčajú aspoň päť hodín pobytu v prírode mesačne, rozdelených do krátkych, pravidelných návštev. Tamojší vedci zistili, že k zmene nálady a pozornosti môže dôjsť už za 40 minút. Výzva 30 dní v prírode vo Veľkej Británii zase preukázala, že nejde len o čas, ktorý v prírode strávite, ale aj o to, čo v nej robíte: dotýkate sa kôry stromu, pozorujete včely bzučiace okolo úľa, namočíte si prsty nôh v jazere a zdieľate zážitky s ostatnými. Preto sú ako v rámci ekoterapie organizácie Mind, tak aj pozdĺž fínskych „power trails“ ľudia povzbudzovaní k interakcii s prírodou, aby z nej vyťažili čo najviac. A časté krátke pobyty v prírode taktiež s väčšou pravdepodobnosťou povzbudia k dlhším, pôsobivejším a prínosnejším únikom do prírody. Vznikajú tak spätné väzby, ktoré sa prelievajú z jednotlivca do spoločnosti ako celku.

Keď sme v roku 2005 vo Švédsku spustili Fjällräven Classic, bolo naším cieľom povzbudiť viac ľudí k turistike vo švédskych horách. Ale stalo sa z toho oveľa viac. Ako sa k nám pridávalo stále viac ľudí, uvedomili sme si, že Fjällräven Classic má ľudí všeobecne inšpirovať k tomu, aby trávili viac času v prírode. Tým, že trénovali na túru, prechádzali svoje miestne prírodné rezervácie a parky. Prehovárali svojich priateľov a rodinu, aby sa k ich dobrodružstvu pripojili. A nakoniec nás motivovali k rozšíreniu akcie Fjällräven Classic do Dánska, Nemecka, USA, ale napríklad aj do Južnej Kórei. To, čo začalo ako nenáročný zážitok z divočiny pre ľudí, ktorí už boli zvyknutí tráviť čas vonku, sa stalo pre všetkých nakopnutím k tomu, aby trávili viac času v prírode. „Som nadšený z inšpirovania ostatných k zážitkom v prírode,“ hovorí Carl Hård Af Segerstad, manažér akcie Fjällräven Classic. „Pobyt v prírode má toľko pozitívnych asociácií na individuálnej i spoločenskej úrovni. Je samozrejme dobré robiť fyzický pohyb, ale taktiež to ukazuje, čo je v živote dôležité. Verím, že je nevyhnutné zažiť prírodu na vlastnej koži, pretože sa nemôžete starať a chrániť niečo, čo ste nikdy nezažili.“

Samozrejme by sme boli radi, keby ste sa k nám pripojili na Fjällräven Classic, ale nemusíte absolvovať viacdennú túru, aby ste mohli začať svoju cestu k prírode. Ako ukazujú výskumy, už len 40 minút v prírode môže priniesť vítané výhody. Všetko, čo musíte urobiť, je otvoriť dvere a vyjsť von. O zvyšok sa postará príroda.